Sviatosť
zmierenia
Úkony sviatosti zmierenia
Spytovanie svedomia - ide o objavovanie a pomenovanie všetkého, čím človek odstúpil od Boha (myšlienky, slová, skutky, zanedbanie dobra,..). Možno využiť rôzne
Ľútosť - je bolesť duše nad spáchanými hriechmi. Ináč povedané ide o smútok nad spáchanými hriechmi. Človek v ľútosti pri pohľade do minulosti je rozhodnutý, že ak by vedel vrátiť čas, tak skutok by za rovnakých okolností už nespáchal a pri pohľade do budúcnosti vyslovuje snahu urobiť všetko preto, aby už rvnaký hriech nespáchal.
Vyznanie hriechov - človek pri sviatosti zmierenia je povinný jasne a zrozumiteľne pomenovať všetky ťažké hriechy. Ľahké hriechy pomenovať nemusí, aj keď je odporúčané vymenovať aj tie. Ak človek vedome zamlčí hriech, jeho spoveď je neplatná. Ak človek zabudne vyznať hriech, stačí ak pri najbližšej spovedi túto skutočnosť vyzná.
Rozhrešenie - po vyznaní hriechov a poučení, ak sú splnené všetky podmienky spovede, udelí kňaz penitentovi (tomu, kto sa spovedá) rozhrešenie.
Skutok kajúcnosti - kajúcnik vyjadruje túžbu po zmene života, resp. je snahou odstrániť zo života aj náklonnosť k hriechu. Ak hriechom spôsobil človek materiálnu (napr. krádež, poškodenie majetku), alebo duchovnú (napr. poškodenie dobrej povesti ohováraním, či osočovaním) škodu, je povinný okrem skutku kajúcnosti i nahradiť škodu (vrátiť finančnú hodnotu, resp. odvolať povedané). Nahradiť škodu je penitent povinný i v prípade, že to kňaz pri spovedi vyslovene nenariadil.
Duchovné účinky sviatosti pokánia
1. zmierenie s Bohom, ktorým kajúcnik získava milosť
2. zmierenie s Cirkvou
3. odpustenie večného trestu
4. odpustenie, aspoň čiastočné, časných trestov, ktoré sú následkami hriechov
5. pokoj a spokojnosť svedomia a duchovná útecha
6. vzrast duchovných síl pre kresťanský boj.
CCEO KÁN. 718 – V sviatosti pokánia veriaci v Krista, ktorí po spáchaní hriechov po krste obracajú k Bohu srdcia vedení Svätým Duchom a pohnutí bolesťou za hriechy začínajú nový život, službou kňaza, vyznaním hriechov a prijatím primeraného zadosťučinenia dostávajú odpustenie od Boha a súčasne sa zmierujú s Cirkvou, ktorú hriechom ranili; tým táto sviatosť najvyššou mierou prispieva k rozvíjaniu kresťanského života a uschopňuje k prijímaniu Božskej eucharistie.
CCEO KÁN. 719 – Kto si je vedomý ťažkého hriechu, čo najskôr ako je možné, má prijať sviatosť pokánia; všetkým veriacim v Krista sa však vrelo odporúča, aby túto sviatosť prijímali často a najmä v časoch pôstu a pokánia zachovávaných vo vlastnej cirkvi sui iuris